Banskobystrickí fotografi a vydavatelia pohľadníc

Fotografia ako technický vynález od svojho vzniku v polovici 19. storočia neobišla ani vtedajšie územie Uhorska, nevynímajúc Banskú Bystricu. Priekopníkmi fotografie boli Angličan W. H. F. Talbot, Francúzi J. L. M. Daguerre a J. N. Niepce. Veľkú zásluhu na zdokonalení fotoobjektívov mal slovenský vynálezca J. M. Petzval. Zo začiatku sa fotografi zameriavali na portrétovú tvorbu, tzv. vizitky (malý formát) a kabinetky (väčší formát). Samotná fotografia sa lepila na kartón, na ktorom bola spravidla vyobrazená reklama fotoateliéru s menom a adresou fotografa. K najznámejším banskobystrickým fotoateliérom patrili: Karol Sztraka a Rudolf Würsching, Jozef Anner, Tivadar Krausz, Ede Blaho, Otto Lechnitzký  (nástupca jeho syn Alexander) Mestský park č. 4 (dnes Tajovského č. 5), Josef Šoula (nástupca Jan Ruml) Dolná ulica č. 2, Joseph Gutkaiss, Alpár Henrik (neskôr ateliér Renaissance na Dolnej ulici č. 20 – fotograf  Max Winterstein). Popri portrétovej tvorbe sa niektorí fotografi začali venovať aj fotografovaniu krajiny, ulíc, námestí, jednotlivých objektov a celkových záberov na mesto. A práve táto skutočnosť bola prvým krokom k zrodu pohľadníc. Predchodcami pohľadníc boli korešpondenčné lístky, na ktorých sa objavovali obrázkové a reklamné prítlače a obchodné správy. Pohľadnice tak ako ich poznáme dnes pochádzajú z 80 – tich rokov 19. storočia. Spočiatku sa jednalo o pohľadnice s tzv. dlhou adresou, ktorá sa nachádzala na celej zadnej strane. Samotný text sa písal na prednú stranu k obrazovému motívu. Pohľadnice s dlhou adresou boli vydávané do roku 1906.  Pri výrobe pohľadníc sa využívali tlačiarenské techniky ako litografia, kníhtlač, svetlotlač. Niektoré čiernobiele pohľadnice boli následne ručne kolorované. Prvé fotopohľadnice sa objavili okolo roku 1920 (technika bromografie). Ich cena sa podstatne znížila, zvýšil sa ich náklad a stali sa tak dostupnejšími. Prvé pohľadnice predávané na našom území pochádzali z maďarských, nemeckých a rakúskych vydavateľstiev. Rok 1948 znamenal koniec súkromných vydavateľstiev, ktoré nahradili veľké štátne podniky ako Osveta, Tatran a iné. Medzi najznámejších vydavateľov pohľadníc v Banskej Bystrici patril Otto Lechnitzký, Elek Ivánszky (Hlavné námestie 21), Móric Sonnenfeld (Hlavné námestie 23) , Filip Machold (Horná ulica 18), Ústredné učiteľské kníhkupectvo (Horná ulica 12), Jakub Karmiol – kníhtlačiareň, kníhkupectvo a papiernictvo (Horná ulica č. 13, dnes č. 9) a LUNA Banská Bystrica. Okrem toho boli na trhu aj pohľadnice vydané vydavateľstvami Grafo Čuda Holice, Lichtig Prešov, Foto-Fon Praha, Neografia Martin, Slovakotour a mnoho ďalších.